Múzeum Litterra v Revúcej sa na prelome apríla a mája stalo centrom slovenskej debaty o svetelnom znečistení. Vo štvrtok 30. apríla 2026 sa tu pri príležitosti druhého výročia vyhlásenia Parku tmavej oblohy Muránska planina konala odborná konferencia o svetelnom smogu, na ktorú v piatok 1. mája nadviazal Deň Slnka pre širokú verejnosť s večerným koncertom kapely BDHS.
Vedci z Univerzity Komenského v Bratislave, UPJŠ v Košiciach aj zo slovenských hvezdární počas jedného dňa ukázali, že prebytok nočného svetla nie je len problém astronómov. Dotýka sa spánku a zdravia každého z nás, prežitia hmyzu, vtákov aj netopierov a napokon aj peňaženiek miest a obcí.
Čo je Park tmavej oblohy Muránska planina?
Park tmavej oblohy Muránska planina bol vyhlásený 3. mája 2024 podpisom memoranda na salaši Zbojská, pri príležitosti 30. výročia Medzinárodného dňa Slnka. Memorandum podpísalo sedem signatárov: OOCR Gemer, Správa Národného parku Muránska planina, Slovenský zväz astronómov, obec Muráň, KOCR Banskobystrický kraj turizmus, Krajská hvezdáreň a planetárium Maximiliána Hella v Žiari nad Hronom a Slovenská astronomická spoločnosť pri SAV.
Územie parku kopíruje národný park (18 516 hektárov) a jeho ochranné pásmo (13 003 hektárov) a zasahuje do okresov Brezno, Rimavská Sobota a Revúca.
Aká tmavá je obloha nad Muránskou planinou?

Jedna z najtmavších na Slovensku aj v rámci Európy. Stanislav Kaniansky a Tomáš Dobrovodský z Krajskej hvezdárne a planetária Maximiliána Hella v Žiari nad Hronom merali jas nočnej oblohy nad národným parkom v rokoch 2015, 2019, 2025 a 2026, prístrojmi SQM, fotograficky aj vizuálne. Namerané hodnoty 21,30 až 21,70 magnitúdy na štvorcovú arcsekundu zodpovedajú stupňom 2 až 3 Bortleovej stupnice, teda takmer prirodzene tmavej oblohe.
Merania podľa oboch astronómov predurčujú Muránsku planinu na astroturizmus: vyhradené miesta na pozorovanie sa majú sprístupňovať skupinám aj jednotlivcom za prísnych podmienok a vzdelávacie nočné pozorovania prírody povedú strážcovia národného parku.
Prečo svetlo v noci škodí zdraviu?

Pretože rozlaďuje naše vnútorné hodiny. Profesor Michal Zeman z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského vysvetlil, že hormón melatonín, ktorý riadi spánok a podieľa sa na prevencii civilizačných ochorení, sa tvorí iba v tme. Podľa štúdií, ktoré na prednáške citoval, klesá kvalita spánku už pri osvetlení 1 lux počas celej noci a pri 5 luxoch klesajú aj hladiny melatonínu. Dlhodobé narušenie nočného režimu zvyšuje riziko obezity, cukrovky 2. typu aj porúch spánku.
Zeman pripomenul, že Európska komisia v akčnom pláne z mája 2021 zaradila svetelné znečistenie medzi environmentálne polutanty, ktorým treba venovať pozornosť do roku 2030. Pre verejné osvetlenie odporúča teplé svetlo s farebnou teplotou najviac 2700 kelvinov.
Čo robí umelé svetlo s prírodou?

Zoológ Marcel Uhrin z Prírodovedeckej fakulty UPJŠ v Košiciach označil umelé svetlo v noci (v odbornej literatúre ALAN) za environmentálny stresor porovnateľný s hlukom, chemickým znečistením či klimatickou zmenou. Svetlo podľa neho mení to, kedy, kde a ako sa organizmy správajú: posúva aktivitu zvierat, potláča hormóny, zvýhodňuje predátorov a rozkladá vzťahy medzi druhmi. Karpaty s tmavým jadrom obklopeným svetlom sú podľa Uhrina ideálnym laboratóriom na výskum, dlhodobé štúdie však zatiaľ chýbajú.
Christopher Nagy z hvezdárne v Rimavskej Sobote doplnil konkrétne čísla:
- jedna netienená výbojka zahubí ročne približne 100 000 jedincov hmyzu,
- pri nárazoch do osvetlených budov zahynie celosvetovo až 900 miliónov vtákov ročne,
- stromy v blízkosti svietidiel neskoro zhadzujú lístie, vysychajú a chradnú,
- len v USA sa svietením do vzduchu ročne premrhajú približne 2 miliardy dolárov.
Ďalší odborník sa pripojil online s prednáškou o tom, ako sa svetelné znečistenie meria zo satelitných snímok. Ako pripomenul, nočné zábery Zeme nesú informáciu o svetle vyžiarenom zbytočne smerom do oblohy.
Inšpirácia z Polonín: prvý park tmavej oblohy na Slovensku

Ako môže tma živiť región, ukázala Zuzana Burdová z nadácie Aevis. Park tmavej oblohy Poloniny vznikol 3. decembra 2010 ako prvý na Slovensku a dvadsiaty na svete. Burdová zdôraznila, že prírodný turizmus nie je to isté ako turizmus v prírode: jeho cieľom musí byť ochrana územia spojená s kvalitnými sprievodcami a zážitkami. V Poloninách dnes funguje turistické informačné centrum v Novej Sedlici s vyše 2 000 návštevníkmi, požičovňou elektrobicyklov a podporou 32 miestnych remeselníkov pod značkou kvality Skutočne kvalitné Poloniny. Región sa prezentuje ako miliónhviezdičková destinácia.
Ako presvedčiť samosprávy, že tma má hodnotu?

Presne tak sa volala záverečná panelová diskusia konferencie. Diskutujúci sa zhodli, že zodpovedné verejné osvetlenie neznamená menej bezpečnosti, ale efektívnejšie osvetlený priestor a ekonomické úspory pre obce a mestá. Medzi konkrétne riešenia patrí:
- postupné stmievanie osvetlenia v nočných hodinách,
- tienené svietidlá, ktoré svietia nadol a nie nad horizont,
- teplá farba svetla namiesto studenej modrej,
- výmena nevhodných svietidiel a pohybové senzory tam, kde stačí svietiť občas.

Deň Slnka premenil Revúcu na vesmírne mestečko
V piatok 1. mája patrila Litterra širokej verejnosti. Návštevníci pozorovali Slnko ďalekohľadmi so špeciálnymi filtrami, deti si vyskúšali mobilné planetárium, vesmírne tvorivé dielne aj spoločné maľovanie Mliečnej cesty a pred budovou pútal pozornosť obrovský nafukovací model Mesiaca. Večer program vyvrcholil koncertom kapely BDHS. Podujatie podľa organizátorov z OOCR Gemer potvrdilo, že téma vesmíru, svetla a tmy sa dotýka zdravia, prírody aj kvality života v regióne.
Aktualizácia 20.8.2026:
Kde zažijete tmavú oblohu na vlastné oči?
Park tmavej oblohy organizuje počas letnej sezóny 2026 verejné pozorovania nočnej oblohy na Veľkej lúke v srdci národného parku. Po júlových termínoch (2. a 9. júla) a pozorovaní 13. augusta pripadá posledný tohtoročný termín práve na dnešok, 20. augusta 2026. Na pozorovanie hviezd slúžia aj takzvané Hviezdne obývačky, oddychové zóny na lokalitách Nemcová a Predná hora. Aktuálne informácie nájdete na stránkach muranskaplanina.eu a regiongemer.sk, prehľad podujatí v regióne aj na našej mape Kam na Gemeri.
Fotogaléria z konferencie a Dňa Slnka




















Foto v galérii: OOCR Gemer
Otázky a odpovede o Parku tmavej oblohy Muránska planina
Kedy a kde sa konala konferencia o svetelnom smogu?
Odborná konferencia sa konala vo štvrtok 30. apríla 2026 v múzeu Litterra v Revúcej. V piatok 1. mája 2026 na ňu nadviazalo verejné podujatie Deň Slnka.
Kedy vznikol Park tmavej oblohy Muránska planina?
Park bol vyhlásený 3. mája 2024 podpisom memoranda siedmich organizácií na salaši Zbojská. Zahŕňa Národný park Muránska planina (18 516 ha) a jeho ochranné pásmo (13 003 ha) v okresoch Brezno, Rimavská Sobota a Revúca.
Aká tmavá je obloha nad Muránskou planinou?
Merania z rokov 2015 až 2026 ukázali jas oblohy 21,30 až 21,70 MPSAS, čo zodpovedá stupňom 2 až 3 Bortleovej stupnice. Ide o jednu z najkvalitnejších nočných oblôh na Slovensku aj v Európe.
Kde a kedy sa dá na Muránskej planine pozorovať nočná obloha?
Verejné pozorovania sa v roku 2026 konajú na Veľkej lúke v termínoch 2. júla, 9. júla, 13. augusta a 20. augusta. Celoročne slúžia Hviezdne obývačky na lokalitách Nemcová a Predná hora. Informácie sú na muranskaplanina.eu a regiongemer.sk.


