Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote vystavuje do 31. decembra 2026 fotografie Palócov, ktoré v roku 1890 nafotil etnograf a antropológ Károly Pápai. Sú na nich aj ľudia z Hajnáčky a Novej Bašty. Zbierka múzea sa tento rok rozrástla aj o preparáty jazveca lesného, psíka medvedíkovitého a šakala zlatého, ktoré neskôr dostanú miesto v novej stálej expozícii.
Čo ukazuje výstava Palóci v Rimavskej Sobote?
Celý názov výstavy je Palóci. Fotografie Károlya Pápaiho zo zbierky Národopisného múzea v Budapešti. Múzeum ju pripravilo s Múzeom Bélu Dornyayho v Šalgótarjáne, kurátorkou je Szilvia Tóth. Je to výber z približne sto fotografií, ktoré Pápai urobil počas etnografického a antropologického výskumu u Palócov a ktoré dnes uchováva Národopisné múzeum v Budapešti. Múzeum ich doplnilo predmetmi zo svojich zbierok. Podľa Felvidék.ma sú vystavené aj voskové figuríny v ľudovom kroji.
Z okresu Rimavská Sobota sú na snímkach Nová Bašta, Hajnáčka a Hrušovo. Ďalšie fotografie vznikli v Šuriciach, Pincinej a Šahách a v obciach Rimóc, Hollókő a Lapujtő.
V Hajnáčke sa medzitým chystá ďalšia zmena: Ebeczkyho kúria sa mení na návštevnícke centrum geoparku Novohrad-Nógrád.
Kto bol Károly Pápai a ako fotil v roku 1890?
Pápai sa narodil 20. decembra 1861 v meste Pápa. Podľa Felvidék.ma sa pôvodne volal Károly Lip. V roku 1880 začal študovať právo, po roku prestúpil na filozofickú fakultu a chodil aj na prednášky antropológa Auréla Töröka. V roku 1885 získal v Budapešti učiteľský diplom a doktorát z filozofie. Hovoril po nemecky, anglicky, francúzsky a taliansky, naučil sa aj po rusky, pretože robil výskum v Rusku a na Západnej Sibíri.
K Palócom sa dostal po návrate domov. Felvidék.ma píše, že v lete 1890 strávil na ich území päť týždňov. Fotografoval na sklenené negatívy s rozmermi 13 × 18 cm a na jednu platňu niekedy urobil dve snímky tak, že vždy zakryl jej polovicu. Väčšina jeho fotografií má antropologický charakter: tie isté tváre fotil spredu aj z profilu. Keď si získal dôveru ľudí, meral im telo, hlavu, čelo, nos aj oči. Podľa múzea ho u Palócov zaujímali najmä ľudia s tmavšími vlasmi, očami a pokožkou.
Vernisáž bola 25. septembra v rámci Svetového dňa cestovného ruchu. O výstave hovoril Máté György z múzea v Šalgótarjáne a zatancoval súbor Gömöri Virtus.
Ktoré šelmy pribudli do zbierky múzea?
V júni 2026 múzeum získalo dermoplastické preparáty troch šeliem, ktoré žijú na Gemeri a Malohonte. Nákup podporil Fond na podporu umenia z projektu podaného v roku 2025. V septembri boli predmetom mesiaca, potom budú v novej stálej expozícii, ktorú múzeum pripravuje. Kedy ju otvorí, zatiaľ neoznámilo.
- Jazvec lesný: najväčšia lasicovitá šelma, rozšírená takmer na celom Slovensku, a bežný obyvateľ lesov Gemera a Malohontu. Viac generácií žije v jednej nore, ktorá môže byť hlboká až 5 metrov a dlhá 100 metrov. V zime je málo aktívny, ale do skutočného zimného spánku neupadá.
- Psík medvedíkovitý: nepôvodný druh z juhovýchodnej Ázie, do prírody unikol z kožušinových fariem. Pri Rimavskej Sobote jedného zastrelili už v roku 1945, bol to však utečenec z chovu. Dnes ho na Gemeri a Malohonte zaznamenávajú pravidelne.
- Šakal zlatý: na Slovensku žil možno v 18. a 19. storočí, začiatkom 20. storočia zmizol. Od 80. rokov sa z Balkánu šíri cez Maďarsko späť. Na Gemeri a Malohonte ho viackrát pozorovali, najmä v Slovenskom krase a v Cerovej vrchovine. Živí sa hlavne hlodavcami, zdochlinami a hmyzom.
Biologička múzea Monika Gálffyová pre Felvidék.ma vysvetlila, že jazvec je typický pôvodný obyvateľ regiónu, psík medvedíkovitý nepôvodný druh a šakal zlatý sa na Slovensku v posledných desaťročiach znovu šíri. Preparáty podľa nej môžu návštevníkov upozorniť aj na zmeny, ktoré sa v prírode dejú. Ako vyzerá príroda Slovenského krasu, kde sa šakal objavuje, ukazujú aj fotografie Lászlóa Gordona v Galérii Baníckeho múzea.
Kedy je múzeum otvorené a koľko stojí vstup?
Múzeum sídli na Námestí M. Tompu 14/5 v Rimavskej Sobote. Od 1. októbra do 31. mája má zimné hodiny: od utorka do nedele od 9:00 do 17:00, v pondelok je zatvorené.
- Vstupné: dospelí 4 €, deti, žiaci, študenti a dôchodcovia 2 €, rodinné vstupné pre dvoch dospelých a dve až štyri deti 10 €.
- Zadarmo: deti do 6 rokov a sprievod ZŤP.
- Informácie o výstavách a skupiny: 047/563 27 30.
Cestujúci so ZSSK majú zo vstupného zľavu. V septembri múzeum počas Európskeho týždňa mobility ponúkalo polovičné vstupné.
Foto: Ladislav Luppa, Wikimedia Commons (CC BY-SA 4.0)
