Július Botto, historik, advokát a profesor Prvého slovenského gymnázia, zomrel v Revúcej 29. septembra 1926. Mesto Revúca si ho v deň stého výročia jeho smrti, v utorok 29. septembra 2026, pripomenie spomienkou Storočnica bez Baťušku. Začína sa o 14:00 pri jeho buste v záhrade pred Litterrou, pokračuje pri hrobe na revúckom cintoríne a končí o 16:00 v Múzeu Prvého slovenského gymnázia.
Kto bol Július Botto?
Narodil sa 24. júla 1848 v Rozložnej pri Rožňave v rodine evanjelického farára Ladislava Bottu. Gymnázium vychodil v Rimavskej Sobote, Levoči a Spišskej Novej Vsi, teológiu študoval na evanjelickom kolégiu v Prešove.
S Revúcou spojil takmer celý život. Na Prvom slovenskom gymnáziu učil ako výpomocný profesor v rokoch 1869 až 1870 a potom od roku 1871 do roku 1874. Medzitým vyštudoval v Prešove právo a v roku 1876 zložil v Pešti advokátsku skúšku. Advokátom bol v Revúcej od roku 1876 do roku 1920. Neskôr viedol od 14. októbra 1920 do 1. novembra 1922 Československé štátne reálne gymnázium v Revúcej, do roku 1924 tam ešte externe učil a od novembra 1922 bol v meste verejným notárom. Pracoval aj v evanjelickom cirkevnom zbore.
Podľa pozvánky mesta žijú jeho priami potomkovia v Revúcej dodnes.
Čo Botto napísal a prečo sa naňho spomína?
Popri advokácii skúmal slovenské dejiny. Kriticky čítal diela vtedajších maďarských historikov a ich závery prehodnocoval z pohľadu slovenských pomerov. Slovenská Wikipédia uvádza, že ako prvý otvorene spochybnil obraz Matúša Čáka Trenčianskeho ako slovenského národného hrdinu. Za Krátku históriu Slovákov ho v rokoch 1914 až 1918 súdne stíhali.
- Slováci, vývin ich národného povedomia: jeho najznámejšie dielo, vyšlo v rokoch 1906, 1910, 1923 a znova v roku 1971.
- Krátka história Slovákov: vyšla v roku 1914.
- Dejiny Matice slovenskej 1863 až 1875: vyšli v roku 1923.
- Životopisy: Michal M. Hodža (1911), Ján Francisci a Štefan Marko Daxner (obe 1922).
Písal aj o dejinách evanjelickej cirkvi, napríklad prácu Juraj Thurzo a Gabriel Bethlen ako príspevok k dejinám veľkorevúckeho evanjelického cirkevného zboru. Viaceré texty uverejnil v Slovenských pohľadoch.
Ako si Revúca pripomenie sté výročie jeho smrti?
Spomienka má tri zastavenia a pripravuje ju mesto Revúca s partnermi. Na pozvánke sú popri erbe mesta aj logá Matice slovenskej, Litterry a MsKS Revúca. Podrobnosti sú aj v programe Storočnice bez Baťušku v našom kalendári.
- 14:00, záhrada pred Litterrou: slávnostný príhovor pri buste Júliusa Bottu.
- 14:45, revúcky cintorín: pietna spomienka a modlitba pri jeho hrobe.
- 15:20, Múzeum Prvého slovenského gymnázia: Život a práca J. Bottu v dobových dokumentoch a koncert speváckeho zboru Quirin s názvom Pozdrav piesňou.
- 16:00: záver oficiálneho programu.
Kde v Revúcej nájdete jeho bustu a hrob?
Busta Júliusa Bottu stojí v záhrade pred Litterrou, kultúrno-vzdelávacím centrom kraja, ktoré je tento rok vo finále architektonickej ceny CE ZA AR. Hrob má na revúckom cintoríne.
Tretie zastavenie patrí budove na Muránskej ulici, kde dnes sídli Múzeum Prvého slovenského gymnázia, ktoré v apríli oslávilo desať rokov. Na gymnáziu, ktoré v tejto budove sídlilo, Botto v roku 1869 začínal ako výpomocný profesor.
Foto: Zuzana Medveová, Wikimedia Commons (CC BY-SA 3.0)
