Rok 2025 priniesol obnovy kostolov, výskumy aj nové sprístupnenie dedičstva
Na Gemeri a v Malohonte sa už roky hovorí o tom, že tunajšie stredoveké kostoly patria k najväčším kultúrnym pokladom Slovenska. Dlho však platilo, že ich výnimočnosť poznali najmä historici umenia, pamiatkari či nadšenci regiónu. Dnes je situácia iná. Aj vďaka činnosti združenia Gotická cesta sa z týchto pamiatok postupne stáva zrozumiteľný, sprístupnený a čoraz lepšie chránený príbeh, ktorý má význam nielen pre Gemer, ale aj pre celé Slovensko a Európu.
Gotická cesta je najstaršia novodobá kultúrna trasa na Slovensku. Vznikla s cieľom sprístupniť a spropagovať stredoveké sakrálne pamiatky a na Gemeri s Malohontom sa stala jednou z najdôležitejších platforiem pre ich ochranu, odborný výskum aj prezentáciu verejnosti. Samotné združenie Gotická cesta vzniklo 11. novembra 2007 zo spolupráce rožňavských pamiatkarov a Regionálnej rozvojovej agentúry v Rožňave. Postupne sa k nemu pridali odborníci, samosprávy aj cirkvi ako vlastníci pamiatok.
Dôležité je, že Gotická cesta nie je iba „značka na mape“. Združenie pomáha vlastníkom pamiatok s administráciou, financovaním a prípravou obnov, organizuje konferencie, vydáva mapy a informačné materiály, sprístupňuje kostoly počas sezóny a hľadá spôsoby, ako o sakrálnom dedičstve hovoriť zrozumiteľne aj pre bežného návštevníka. Od roku 2023 majú viaceré kostoly pravidelné otváracie hodiny a stálych sprievodcov, čo bol pre región veľmi dôležitý posun.
Mimoriadne silným momentom bol rok 2022, keď stredoveké nástenné maľby v 12 kostoloch Gemera a Malohontu získali prestížnu značku Európske dedičstvo. Európska komisia ich označila za svedectvo hospodárskych, kultúrnych a umeleckých kontaktov v stredovekej Európe. Inými slovami: to, čo máme doma, nie je iba regionálna zaujímavosť, ale hodnota európskeho významu.
Rok 2025: dedičstvo sa nielen obdivuje, ale aj zachraňuje
Rok 2025 ukázal, že Gotická cesta dnes nestojí len na popularizácii, ale čoraz viac aj na konkrétnej obnove pamiatok. Združenie samo hovorí o tom, že sen o systematickej pomoci sakrálnym pamiatkam Gemera a Malohontu sa mení na realitu v intenzite, akú región doteraz nezažil. Výrazne tomu pomáha spolupráca s Nadáciou VÚB, odborníkmi, vlastníkmi pamiatok, farármi, farárkami aj miestnymi komunitami.
Najväčšou pamiatkovou akciou je bezpochyby komplexná obnova evanjelického kostola v Štítniku, jednej z ikon Gotickej cesty. Podľa zverejnených informácií prebiehajúce práce ovplyvnili aj letné sprístupnenie kostola, ktoré sa v roku 2025 začalo neskôr než v ostatných lokalitách. Počas obnovy bol odstránený poškodený starý šindeľ zo striech hlavnej a južnej lode aj presbytéria, obnovoval sa vzácny stredoveký krov a na kostol sa vrátila tradičná šindľová krytina vrátane polygónu nad presbytériom, kde nahradila staršie nevhodné oplechovanie. V ďalšej etape majú práce pokračovať v interiéri.
Významný posun nastal aj v Ochtinej. V roku 2025 tam prebehli tri dôležité odborné výskumy — archeologický, architektonicko- a umelecko-historický a tiež reštaurátorský. Práve tieto výskumy vytvárajú základ pre kvalitnú obnovu interiéru a zároveň prehlbujú poznanie vývoja jednej z najvzácnejších sakrálnych stavieb regiónu. O tom, že archeologický výskum v Ochtinej v roku 2025 skutočne prebiehal, informovalo združenie aj pri návšteve členov habsbursko-lotrinskej dynastie.
Veľmi dôležitý bol rok 2025 aj pre kostol v Rákoši. Po predchádzajúcich etapách reštaurovania nástenných malieb a po osadení zreštaurovaného kazetového stropu sa do interiéru začal vracať mobiliár. Koncom novembra Gotická cesta informovala, že do kostola sa vrátil hlavný oltár Najsvätejšej Trojice a bočný oltár Panny Márie Immaculaty. Združenie zároveň uviedlo, že opätovnú konzerváciu a inštaláciu umožnila podpora Nadácie VÚB a že v ďalšej etape by sa mali vrátiť aj ďalšie časti mobiliára vrátane kazateľnice či krstiteľnice.
Zásadná pomoc smerovala aj ku kostolu v Brádne, ktorý patril ešte donedávna k menej známym a zabudnutým stavbám. Vďaka dotácii z Ministerstva kultúry SR sa tam podarilo rozbehnúť prvú etapu statického zabezpečenia stropu a krovu — teda zásah, ktorý prišiel doslova v poslednej chvíli. Aj to je dôležitý rozmer činnosti Gotickej cesty: nevenuje sa len najznámejším dominantám, ale aj ohrozeným pamiatkam, ktoré by bez včasnej pomoci mohli zmiznúť z kultúrnej mapy regiónu.
Popri týchto výrazných obnovách pokračovali práce aj inde. V Kameňanoch prebehla ďalšia etapa reštaurátorského výskumu a čiastočného odkryvu exteriérových nástenných malieb, ktorá priniesla mimoriadne zaujímavé nálezy z kedysi bohato maľovaného exteriéru kostola. V Rybníku sa reštaurátori presunuli z lode do presbytéria a zároveň museli stabilizovať priestor kostola, ktorý bol pred zásahom vo veľmi narušenom stave. Na Malohonte sa v Rimavskej Bani po stabilizácii krovu osadil zreštaurovaný barokový kazetový strop a práce sa presunuli na zabezpečenie staticky narušeného ohradného múru. V Rimavskom Brezove bola obnovená strecha evanjelického kostola. V samotných letných otváracích hodinách roku 2025 bola Rimavská Baňa pre obnovu zatvorená, čo potvrdzuje, že práce tam naozaj pokračovali.
Gotická cesta dnes nie je len o pamiatkach, ale aj o tom, ako ich rozprávať ľuďom
Rok 2025 nebol iba o stavebných a reštaurátorských zásahoch. V marci bol v Rimavskom Brezove uvedený do života Manuál lektorovania pre sprievodcov Gotickej cesty. Jeho cieľom je zjednotiť a zvýšiť kvalitu výkladu v kostoloch so značkou Európske dedičstvo a pomôcť miestnym sprievodcom lepšie vysvetľovať historický príbeh konkrétneho kostola aj širší kontext dejín Gemera a Malohontu. To je mimoriadne dôležité, pretože zachránená pamiatka potrebuje aj dobré rozprávanie, aby si k nej návštevník našiel cestu.
Počas letnej sezóny 2025 boli viaceré kostoly opäť otvorené v pravidelných hodinách. Návštevníci mali k dispozícii nielen sprievodcov, ale aj QR kódy s odkazmi na články o kostoloch, audiosprievodcov a virtuálne prehliadky v slovenčine, maďarčine a angličtine. Aj toto ukazuje, že Gotická cesta sa nesnaží len konzervovať minulosť, ale ju aj moderne a prístupne komunikovať.
V auguste pokračovalo aj tradičné podujatie Gotická cesta otvorená, ktoré sa v posledných rokoch posunulo k širšiemu formátu „zabudnutého dedičstva“. V roku 2025 nieslo tému „Zabudnuté dedičstvo ponad hranice“ a symbolicky prepájalo dve časti niekdajšej Gemersko-malohontskej stolice, dnes rozdelené štátnou hranicou. Združenie tým pripomenulo, že kultúrne dedičstvo regiónu nemožno vnímať iba cez dnešné administratívne mapy, ale aj cez historické väzby a spoločnú pamäť krajiny.
Prečo by to malo zaujímať aj tých, ktorí do kostola bežne nechodia
Príbeh Gotickej cesty je dôležitý aj preto, že ukazuje inú tvár Gemera. Nie ako periférie, z ktorej ľudia odchádzajú, ale ako územia s kultúrnou koncentráciou, ktorú by mnohé regióny v Európe mohli závidieť. Tieto kostoly nie sú len miestom viery. Sú archívom stredoveku, galériou nástennej maľby, dôkazom historických kontaktov a zároveň príležitosťou pre kultúrny cestovný ruch.
Ak má mať región silné sebavedomie, potrebuje poznať svoju hodnotu. A Gotická cesta k tomu v posledných rokoch výrazne prispieva. Zachraňuje pamiatky, prepája odborníkov s miestnymi komunitami, zháňa financie, otvára kostoly verejnosti a pripomína, že dedičstvo nie je luxus navyše, ale súčasť identity kraja.
Rok 2025 v tomto smere ukázal povzbudivý trend. V Štítniku prebieha veľká obnova, v Ochtinej sa pripravuje kvalitná rekonštrukcia interiéru, v Rákoši sa vracia mobiliár, v Brádne prišla pomoc v poslednej chvíli a ďalšie práce pokračujú od Kameňan po Rimavské Brezovo. Nie všetko je hotové, práce je stále veľa, no dôležité je, že sa deje systematicky, odborne a s víziou.
A to je pre Gemer výborná správa.
zdroj: gotickacesta.sk, FB Gotická Cesta
