Rožňava bude mať v piatok 20. marca 2026 jednu z najintenzívnejších peších výziev roka – Extrémnu Krížovú Cestu (EKC). Nejde o „turistiku s čelovkou“. EKC je noc, vytrvalosť, vnútorný pokoj aj boj so sebou samým – a popritom trasa, ktorá vás prevedie miestami Gemera, ktoré majú silu aj bez veľkých slov.
Kedy a odkiaľ sa štartuje
EKC Rožňava začína o 18:00 v Katedrále Nanebovzatia Panny Márie v Rožňave, kde je aj svätá omša obetovaná za účastníkov spojená s požehnaním pútnických krížov.
Trasa Sv. Neita: parametre, ktoré sú férové – a zároveň tvrdé
Tento ročník ide na Trasu Sv. Neita:
- dĺžka: 39,6 km
- prevýšenie: 705 m
- 14 zastavení v noci (to je kľúčové – tma robí z „normálnych kilometrov“ úplne iný zážitok)
Organizátori zároveň uvádzajú štandardy EKC: minimálna dĺžka, čas okolo min. 8 hodín, nočný prechod a začiatok svätou omšou – čiže forma, ktorá má pravidlá a jasnú logiku.
Čo je na rožňavskej EKC najzaujímavejšie? Zastavenia, ktoré dávajú trase príbeh
Trasa začína v centre Rožňavy a postupne vás „vyťahuje“ do krajiny. Zastavenia nie sú len body v mape – sú to chvíle, keď človek spomalí (aj keby nechcel) a prehodnotí tempo, náladu, energiu.
Výber zastavení (s priebežnými kilometrami) ukazuje, že ide aj o putovanie cez známe gemerské miesta:
- Pamätné miesto Jána Pavla II. (1,8 km)
- Lúky pod baňami (4,8 km)
- Kostol Všetkých svätých – Krásnohorské Podhradie (6,3 km)
- Kostol Sv. Juraja – Krásnohorská Dlhá Lúka (10,9 km)
- Matejova studňa (13,2 km)
- Zajačia brána (16,7 km)
- Rakyta (19 km)
- Rázcestie pri Baťovej lúke (21,2 km)
- Jašteričie jazero (23,2 km)
- Silica – cintorín (25,3 km)
- Kamenné škrapy (27 km)
- Hrana Silickej planiny (32,9 km)
- Kostol Ducha Svätého – Jovice (35,4 km)
- Kostol Sv. Františka Xaverského – Rožňava (cieľ) (39,6 km)
Výsledok? Trasa, ktorá spája Rožňavu s okolím tak, že si z toho človek pamätá viac než len „koľko to bolo km“.
Pre koho je EKC ?
Ak hľadáte „zážitok“, ktorý vás má hlavne zabaviť – toto nie je ono.
Ak však chcete vytrhnúť hlavu z hluku, urobiť niečo, na čo budete ešte dlho spomínať, a prejsť Gemerom v režime, ktorý sa v bežnom živote takmer nevyskytuje – EKC je presne ten typ výzvy.
A možno je na tom najkrajšie práve to, že sa tu nehrá na výkon pred publikom. Na EKC sa väčšinou vyhráva potichu.
